História

OEZ v premenách doby

História elektrotechnickej výroby v Letohrade

Firma OEZ Letohrad oslavuje v roku 2021 už 80 rokov svojej existencie. V dobe vzniku, keď ešte pod názvom Elektrotechnické závody, a.s., skôr Wágner a spol. začínala výrobu s tridsiatimi zamestnancami, sa v súčasnej dobe počtom okolo 1600 zamestnancov zaradila medzi najväčšie firmy v regióne. Svoj život s ňou spojili už celé generácie obyvateľov Letohradu a blízkeho okolia. Vďaka tomu sa pre väčšinu zamestnancov stal OEZ akousi druhou rodinou, čo sa pozitívne prejavuje v prístupe k vlastnej výrobe.

Za dobu svojej existencie prešiel závod OEZ mnohými reorganizáciami, danými zmenou spoločenských pomerov i meniacich sa potrieb vlastného podniku. K zoštátneniu prišlo už v r. 1945. Podnik bol začlenený do n.p. MEZ Olomouc. Pracovalo tu cez 100 zamestnancov. Po r. 1948 prišlo k začleneniu do n.p. MEZ Postřelmov. Skratka OEZ - Orlické elektrotechnické závody – sa po prvý krát objavuje v r. 1952.  Vznikol samostatný n.p.  Nebola to ale posledná zmena, už v r.1958 je OEZ opäť začlenený  k n.p. MEZ Postřelmov a názov podniku zmenený na závod Petra Jilemnického. Návrat k názvu OEZ Letohrad n.p. a k opätovnému osamostatneniu prišlo za dlhých deväť rokov, v roku 1967. Potom už nasledujú : zmena názvu na k.p. (1981) a s.p. (1990) a nakoniec po privatizácií v r. 1994 vzniká OEZ Letohrad s.r.o. V priebehu ďalších osem rokov sú zakladané dcérske spoločnosti v okolitých štátoch. Pre súčasnú dobu je najvýznamnejšou podpísanie zmluvy a začlenenie do skupiny Siemens. Stalo sa tak v r. 2007.

Svoju osobitú históriu má tiež výrobný program OEZ. V dobe vzniku podniku sa tu vyrábali poistky a vypínače, ale tiež súčiastky pre zbrojný priemysel Nemecka. Po vojne bol výrobný program ovplyvnený výrobným zámerom firiem, zlúčených do spoločného n.p. A tak okrem soklových ističov, poistkových soklov a poistiek sa firma podieľala aj na takej výrobe, ako je napríklad výroba kočíkov, kovového nábytku a dokonca i rozstrekovačov močovky.

Prapradedom dnešných ističov boli bimetalové a deiónové ističe, ich výroba sem bola prevedená z MEZ Postřelmov a ČKD Praha v roku 1950. Vlastná konštrukcia – kataraktový istič J1K – bol zavedený do výroby v r. 1955.  Dodnes slúži svojmu účelu  v mnohých chatách a chalupách.

Výroba ističov stala nosným programom, OEZ dokázal produkovať tiež širokú škálu ďalších výrobkov, majúcich s ističmi a vôbec s elektrotechnikou pramálo spoločného. Boli to napríklad brzdy lyžiarskeho viazania, plastové modely lietadiel, kovové modely vláčikov alebo filtroventilačné zariadenie pre armádu.

V sedemdesiatych rokoch sa výroba domových ističov presunula do slovenského závodu SEZ Krompachy. Presunom výroby ističov AMT a AR začala v OEZ éra stredných a veľkých ističov.

V osemdesiatych rokoch tak mal OEZ v ponuke ucelený rad kompaktných ističov od 12,5 A do 1000 A, a k tomu naviac vzduchový istič AR do 2500 A. V 90-tých rokoch sa OEZ – ako jedna z mála firiem na svete, presadila výrobou veľmi rýchlych poistiek typu P50 pre istenie polovodičov. V týchto rokoch sa tiež do OEZ vracia výroba prístrojov domového rozvodu, počnúc licenčne vyrábaných malých ističov LSF, cez vlastnú konštrukciu ističov LSN a LPN, až po istič LTE, uvedeným na trh v apríli 2015. Ale to je už v dobe, kedy je dôsledne uplatňovaná myšlienka „OEZ ako líder výroby stredných a veľkých ističov pre celú skupinu Siemens“. Preto už v r. 2010 bola do OEZ prevedená z Berlína výroba vzduchových ističov do 6300 A. V r.2014 bola zahájená výroba kompaktných ističov 3VA1 a 3VA2, ktoré boli vyvinuté na základe vzájomnej spolupráci konštrukčných tímov OEZ a Siemens.

História OEZ začínala v prízemnej budove Wagnerového závodu, postavenej na predmestí Letohradu. Neskôr sa budova využije ako odborná škola pre budúcich pracovníkov OEZ. Nové priestory firmy, ktoré sú umiestené na výjazde z Letohradu, umožňujú rozširovanie plochy podniku takmer neobmedzene. A tak dnes nájdete v areáli firmy nie jednu výrobnú halu, ale tiež napríklad galvanizovňu, lisovňu plastov, nástrojáreň, skúšobňu, závodnú kuchyňu a vlastnú plynovú kotolňu. Dynamický rast výroby podnecuje ďalší rast areálu podniku, vznikajú nové výrobné a nevýrobné priestory a vzhľadom k strategickým cieľom firmy je zrejmé, že táto „expanzná politika“ ešte v OEZ nepovedala svoje posledné slovo.